1 Poučný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, nakloň si uši k rečiam mojich úst.

2 Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,

3 ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali.

4 Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil:

5 Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.

6 Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom,

7 aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania;

8 aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.

9 Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja

10 a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona;

11 zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal.

12 Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli;

13 rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.

14 Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.

15 Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.

16 Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky.

17 Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu.

18 A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok.

19 Hovorili proti Bohu a vraveli: či môže Boh stôl prestrieť na púšti?

20 Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? či svojmu ľudu mäso pripraví?

21 Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,

22 lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc.

23 Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies;

24 manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.

25 Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.

26 Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.

27 I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského;

28 spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov.

29 Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali.

30 Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach,

31 už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.

32 Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom.

33 Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone.

34 Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali;

35 rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.

36 Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali,

37 no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy.

38 On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.

39 Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa.

40 čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine!

41 Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho.

42 Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa,

43 keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli;

44 keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;

45 hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;

46 ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;

47 kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;

48 dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom;

49 pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia.

50 Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.

51 V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.

52 Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo;

53 vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.

54 I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.

55 Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.

56 Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá.

57 Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.

58 Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.

59 Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol.

60 Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.

61 Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.

62 Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo.

63 Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné.

64 Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.

65 Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.

66 Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.

67 Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov,

68 lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval.

69 A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky.

70 Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.

71 Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.

72 I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou.