Žalm Dávidov, keď bol na Judskej púšti.
Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.
Tak som Ťa vyzeral vo svätyni, aby som videl Tvoju moc a slávu.
Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú.
Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.
Ako tukom a olejom sa sýti moja duša, jasajúcimi perami Ťa chvália moje ústa,
keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe.
Lebo Ty si mi býval na pomoci a v tôni Tvojich krídel plesám.
Duša mi k Tebe priľnula a Tvoja pravica ma podopiera.
Ale tí, čo sa chystajú zahubiť mi život, tí vojdu do najnižších hlbín zeme;
vydaní moci meča, budú za údel šakalom.
Ale kráľ radovať sa bude v Bohu; kto naň prisahá, bo luhárom sa ústa zapchajú.