Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov.
Čujte to, všetky národy, naslúchajte, všetci obyvatelia zeme,
pospolití i poprední, napospol bohatí aj chudobní!
Moje ústa hovoriť budú múdrosti, a rozjímanie môjho srdca bude rozumné.
Nakloním svoje ucho k podobenstvu, za zvukov harfy vysvetlím svoju záhadu.
Prečo sa mám báť v dňoch neresti, keď ma obkľučuje neprávosť mojich sliedičov,
ktorí sa spoliehajú na svoj majetok a honosia sa svojím veľkým bohatstvom?
Nikto nemôže brata vykúpiť, ani Bohu cenu zmierenia zaň vyplatiť,
lebo je pridrahé výkupné za jeho dušu. Upustiť musí navždy od toho,
aby žil ďalej naveky a nevidel hrob;
a predsa ho uvidí. Múdri umierajú, blázon i nerozumný spolu hynú a iným nechávajú svoje bohatstvo.
Hroby sú naveky ich domami, ich príbytkami z rodu na rod, i keď si zeme svojím menom pomenovali.
Ani človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.
Taký je osud tých, čo si bláznivo dôverujú, a koniec tých, čo vo svojich ústach majú záľubu. Sela.
Klesnú do podsvetia ako ovce a smrť im bude pastierom; zostúpia priamo do hrobu, ich podoba sa rozplynie a podsvetie im bude príbytkom.
Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia ma iste vezme. Sela.
Neboj sa, keď niekto zbohatne, keď rozmnoží sa sláva jeho domu.
Lebo keď zomrie, nevezme všetko so sebou a jeho sláva nezostúpi za ním.
I keď sa blaženým cíti zaživa; i keď ťa chválili, že sa ti dobre vodí,
vrátiš sa k pokoleniu svojich otcov, ktorí už svetlo nikdy neuvidia.
Človek neostáva v nádhere, podobný je statku, ktorý hynie.