Žalm 141
↩ Späť na Žalm 136

Žalm Dávidov. K Tebe volám Hospodine, ponáhľaj sa ku mne; naslúchaj môjmu hlasu, keď volám ku Tebe.
Nech je moja modlitba kadidlom pred Tebou a dvíhanie rúk podvečernou obeťou.
Ó Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň.
Nedovoľ môjmu srdcu prikloniť sa k zlému, dopúšťať sa skutkov bezbožnosti s mužmi, čo pášu neprávosť; ani okúsiť ich lakotu.
Ak ma spravodlivý bije, to je milosť; ak ma karhá, je to olej na moju hlavu; tomu sa moja hlava nevzoprie; lebo proti ich nešľachetnostiam mám ešte modlitbu.
Do skalnatých rúk svojich sudcov budú zvrhnutí; vtedy počujú, že moje reči sú milé.
Ako sa brázdi, rýpe zem, tak sa sypú naše kosti do otvoru záhrobia.
K Tebe hľadia moje oči, Hospodine, Pane; ja v Teba dúfam; nezbav ma života.
Z pasce, čo mi nastavili, ma zachráň, aj od osídiel páchateľov neprávosti.
Nech spadnú bezbožníci spoločne do vlastných sietí, ale ja prejdem.