Pri riekach babylonských, tam sme sedávali a plakávali, keď sme sa rozpomínali na Sion.
Tam sme si vešali citary na vŕby.
Lebo tí, ktorí nás zajali, žiadali od nás piesne, a tí, čo nás trýznili, spev radostný: Zaspievajte nám z piesní sionských!
Ako sme mohli spievať pieseň Hospodinovu na cudzej pôde?
Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech uschne moja pravica.
Nech sa mi jazyk prilepí o ďasná, ak sa nebudem rozpomínať na teba, ak nevyvýšim Jeruzalem za vrchol svojej radosti.
Hospodine, pripomeň synom edómskym deň Jeruzalema, keď hovorili: Zbúrajte, zbúrajte ho do základu!
Dcéra babylonská, ty ničiteľka! Blahoslavený, kto ti odplatí za to, čo si nám spôsobila.
Blahoslavený, kto tvoje deti pochytí a o skalu roztrieska.