Pútnická pieseň. Hospodine, pamätaj na Dávida, na všetky jeho útrapy,
ako prisahal Hospodinovi a dal sľub Jákobovmu Mocnému:
Do stanu svojho domu nevojdem, na lôžko svojho odpočinutia neľahnem,
nedoprajem si očiam spánku, ni viečkam zdriemnutia,
dokiaľ nenájdem miesto Hospodinovi, príbytky Jákobovmu Mocnému.
Hľa. počuli sme o tom v Efrate, našli sme to na poliach Jaarových.
Vojdime do Jeho príbytkov, klaňajme sa podnoži Jeho nôh.
Povstaň, Hospodine, a choď k miestu svojho odpočinku, Ty i truhla Tvojej moci!
Nech si Tvoji kňazi oblečú spravodlivosť a Tvoji zbožní nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida neodmietni svojho pomazaného!
Hospodin prisahal vernosť Dávidovi a neodstúpi od nej: Na tvoj trón posadím jedného z plodu tvojho života.
Ak tvoji synovia zachovajú moju zmluvu i moje nariadenia, ktoré ich naučím, tak aj ich synovia budú na večné veky sedieť na tvojom tróne.
Lebo Hospodin si vyvolil Sion, želal si ho za príbytok:
Toto mi bude miestom odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som si ho želal.
Bohato požehnám jeho pokrm, jeho chudobných nasýtim chlebom.
Jeho kňazov priodejem spásou a jeho zbožní budú veľmi plesať.
A tam dám vyrásť rohu Dávidovmu, pripravím svietnik svojmu pomazanému.
Odejem hanbou jeho nepriateľov, na ňom však zaskveje sa jeho koruna.