Modlitba biedneho, keď je zúfalý a vylieva si žiaľ pred Hospodinom.
Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje volanie nech príde pred Teba!
V deň môjho súženia neskrývaj tvár svoju predo mnou; nakloň ku mne svoje ucho, keď volám, rýchlo ma vypočuj!
Lebo moje dni zmizli ako dym a kosti mi tlejú sťa pahreba.
Srdce mám zronené a uschlo ako tráva; ba i chlieb svoj zabúdam už jesť.
Pre moje hlasné vzdychanie kosti sa mi lepia k telu.
Podobám sa pelikánovi na púšti; som ako sova na zrúcaninách.
Bdiem a som ako osamelé vtáča na streche.
Moji nepriatelia ma tupia celý deň; zlorečia mi tí, ktorí zúria proti mne.
Lebo popol jem ako chlieb, svoj nápoj miešam so slzami
pre Tvoj hnev, pre Tvoju prchkosť; lebo si ma zodvihol a odvrhol.
Moje dni sú ako nachýlený tieň a ja schnem ako bylina.
Ale Ty, Hospodine, tróniš naveky, Tvoja pamiatka je z rodu na rod.
Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom; lebo tu je čas zmilovať sa, lebo už prišla chvíľa,
lebo si Tvoji služobníci obľúbili jeho kamene a ľúto im je jeho trosiek.
Pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci králi zeme Tvojej slávy.
Lebo Hospodin vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve.
K modlitbe opustených sa obrátil a nepohrdol ich modlitbou.
Nech sa to zapíše pre budúce pokolenia a novostvorený ľud chváliť bude Hospodina.
Pretože zhliadol zo svojej svätej výsosti, Hospodin pozrel z nebies na zem,
aby počul kvílenie väzňov a vyslobodil synov smrti,
aby zvestovali na Sione meno Hospodina a Jeho chválu v Jeruzaleme,
keď zhromaždia sa národy a kráľovstvá, aby slúžili Hospodinovi.
Cestou mi podlomil silu, ukrátil moje dni.
Riekol som: V polovici mojich dní ma neber, Bože môj! Z rodu na rod trvajú Tvoje roky.
Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk.
Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa.
Ty si však ten istý a Tvoje roky nikdy neprestanú.
Synovia Tvojich služobníkov budú mať svoj domov a ich potomstvo bude pevné pred Tebou.